Pyroforum.org

smazáno

to spodne mi pride ako neaky typ roznecovaca.vyzera to ze na treci zapalovac.ale nikdy som nic take nevidel.
a tie vrchne sa nedaju rozobrat? ale cistotou a spracovanim mi to pride ako neaka cast pyromechanizmu z leteckej techniky ale to je naozaj iba dohad.ak je to teda naozaj nieco pyrotechnicke.
vyzera to ale velmi zaujimavo oboje tak som sam zvedavy ci to niekto presne identifikuje.

budu to s najvacsou pravdepodobnostou neake letecke pyropatrony.
ako to popisujes tak strihace.casti zachranneho systemu.podobny system sa pouzival napriklad na odrezanie pilota od vystrelovacieho sedadla pri katapultazi.
toto vyzera byt nieco nove,asi z civilneho sektora.tu som nasiel nieco podobne:

http://www.hls.aero/29-vymena-pyropatro ... ounu-sr-22

Je to pyrorezák R4M (hore) a R4 (dole). Patria k sovietskym/ruským leteckým záchranným sedačkám K-36DM a zrejme aj ďalším. Sekajú "tenké" nylonové šnúry, napríklad pre uvoľnenie núdzovej dávky, člnu a ďaľšieho vybavenia v sedačke po odpútaní pilota od sedačky - je to upevnené na popruhu a potom to visí pod pilotom.
Mohlo sa to zrejme používať aj na iné podobné účely (ale neviem o tom).

Na obrázku sú zhruba v "skutočnej" veľkosti. Po demontáži R4M je v "hornej" časti vidieť vložené teleso, ktoré zodpovedá hornej časti R-4 (bez rezacej časti). Rezací nôž je v oboch prípadoch prstencový, u R4M primerane väčší.
Menší pyrorezák R4 spoľahlivo presekne nylonové lanko, ktoré sa dá pretiahnuť otvorom alebo dvojmilimetrové oceľové lanko. Väčší si poradí aj s nylonovým popruhom, ktorý sa podarí vtesnať do otvoru a oceľovým lankom tuším až do 4-5 mm. Dajú sa s tým sekať aj primerane hrubé káble a existovala/existuje aj varianta s nekovovým/nevodivým nožom.

Mám dojem, že na povrchu R4 by mala byť vidieť aj malá gulička niekde nad poistnou závlačkou - zrejme bude na opačnej strane. Iniciátor síce vyzerá ako trecí zapalovač - ale nie je - je to nápichový systém.

BTW pyrorezák z americkej sondy MSL - Mars Science Laboratory

Má preseknúť nosné laná (nylon, priemer okolo 1cm) medzi roverom a "sky-crane".
Pyrorezáky sú tam zrejme štyri (tri laná + komunikačný kábel). Za povšimnutie stojí zdvojená elektrická iniciácia a dlátovitý sekací nôž

Takže čepel tady funguje jako píst a pyroslož vytváří plyny?

Ano, to je obecný princíp pyromechanických zariadení - funkčná časť zariadenia ako takého je riešené obdobne, ako keby malo fungovať s pneumatickým alebo hydraulickým pohonom a pyrotechnická náplň je "len" zdrojom tlakového média.
Keďže pyromechanické zariadenie je takmer výlučne určené na jednorázové použitie, sú určité odlišnosti v dimenzovaní i konštrukčnom riešení - napríklad nože pyrorezákov pracujú proti nárazníkom z pomerne pevných materiálov a zasekávajú sa do nich, čím sa samozrejme brit zničí - ale zaseknutie britu do nárazníku zaisťuje spoľahlivé preseknutie vlákien aj z veľmi pevných a/lebo dobre prieťažných materiálov.
Pyromechanických zariadení existuje značné množstvo - typické sú napríklad pyrotechnicky ovládané ventily, pyrotechnické skrutky a čapy, pyrotechnicky poháňané piesty... Používajú sa hlavne v munícii, a v raketovej a kozmickej technike, časté sú ale aj v rozličných havarijných systémoch...

Pyromechanické zariadenia majú hlavnú nevýhodu v tom, že sú prevažne jednorazové a v prípade zlyhania obvykle neexistuje možnosť, ako činnosť zopakovať.

Výhody prevažujú
- veľký výkon pri malých rozmeroch a hmotnosti,
- veľmi rýchla činnosť - pyropiest hnaný pyrotechnickou náplňou nemá problém dosiahnuť rýchlosť aj niekoľko sto metrov za sekundu na dráhe pár centimetrov, z toho vyplýva aj
- veľmi rýchla reakcia na riadiaci impulz.
- malá spotreba Oproti elektromechanickým zariadeniam s porovnateľným výkonom vyžadujú takmer zanedbateľný elektrický príkon a veľmi malé množstvo energie.
- sú málo teplotne závislé - bez problémov bežne pracujú v rozsahu od -60°C do +70-90°C, špeciálnejšie konštrukcie od -120°C do +200°C.
- funkčná spoľahlivosť - pyromechanické zariadenia sú málo citlivé na znečistenie a pokiaľ nie je narušená pyrotechnická náplň a iniciačný okruh, nejaké "prihrdzavenie" funkčných častí im nevadí
- vysoká jednoznačnosť funkcie - je málo pravdepodobné, že by pyromechanické zariadenie pri činnosti uviazlo v nejakej "medzipolohe"
- dlhá životnosť - bežná záručná doba na vojenskú muníciu je desať rokov, u pyromechanických zariadení je to podobné (viď životnosť bežných airbagov)
- dobrá možnosť kontrolovať funkčnú pripravenosť - v podstate stačí zmerať odpor pyropalníkov

Co se používá jako náplň těch pyromechanických zařízení?
Mě totiž napadlo udělat takový pyroventyl jenž by mě v hybridním motru rakety uzavíral přivodní ventyl na N2O pokud by model rakety z neznámých příčin měl tendenci letět po parabole.
Celkem uspěšně jsem vyzkoušel výmet padáku pomocí sifonové bombičky kde se aktivuje pomocí palníku a trochu PB takový bodec jenž prorazí membránu bombičky,což je podobný princip. Možná trochu krkolmné řešení a le výhoda je že u velkého padáku nedochází k nebezpečí propálení padáku jenž je z umělých vláken a stačí jen neparně spalin z výmetu a je problém.
BP jako pohon pístu není ideální protože má poměrně dost tuhých spalin.
napadl mě bezdýmák ale rád se poučím poku v těch sekáčích je něco jiného.

pandy
bohuzial uz nie som v kontakte s byvalymi zbrojarmi/sedackarmi ale co si pamatam tak u pyropatron ktore sluzili ako zdroj tlaku/plynov sa pouzivali zrna lisovane z niecoho ako bezdymny prach.ale presne zlozenie fakt neviem.iniciovalo sa to pirulou z BP.tu som dal foto rezov neakych pyropatron ktore som robil.tiez zo spominanej K-36:
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/tit ... 6D/t/46534

pripadne sa na leteckej technike pouziva aj nieco ako si spominal ty.elektro pyro udernik/EPU/.kde na pohyb piesta/udernika sa pouziva energia z el.palnika.je to male tak to staci.
ked budem doma mozem sem dat tiez foto rezu pre inspiraciu.

Ako náplň pyromechanických zariadení a pyropatrón slúžia rôzne bezdymné prachy a zmesy podobné náplniam raketových motorov.
Ak sa používa čierny prach, tak spravidla len vo funkcii zažehovača náplne. Obvykle je vo forme lisovanej tablety, voľne sypaný sa v sovietskych pyropatronach používal len veľmi zriedkavo, nespomínam si na žiadnu takú, dokonca aj zažehovač raketového motoru - pyropatrony PV-50 a PV-35 - síce obsahovali hrubo zrnitý materiál (cca 5mm), ktorý sa pri horení choval ako čierny prach (dlhý oranžový plameň, nespálené zbytky/popol), ale bol čierny, lesklý a hladký, na omak pripomínal NG prach, bol relatívne pružný a mal lastúrový lom. Predpis síce uvádza "dymnoj poroch", ale vzhľad a mechanické vlastnosti tomu nezodpovedajú. Typoval by som to nejakú zmesku - napríklad čierny prach nasýtený bezdymným prachom.
Trubkové zrná sedačkových pyropartrón PK-16, PK-16ML, PK-21M, PK-3M1 a podobných boli spravidla čiernej farby a na vzduchu horeli "agresívne", značne rýchlejšie ako zrná delostreleckých bezdymných prachov. Plameň mal purpurovo-fialovú farbu, na rozdiel od oranžovo-červeného plameňa NC a NG prachov.
"Najmenšie" elektrické pyropatrony, ako napríklad PP-3 alebo 7PP-683 majú len náplň traskaviny, ale používajú sa aj tradičné pyropalníky - do tejto kategórie patrí spomenutý EPU - v dutinke uzavretej prilepením pastovým viečkom je uložení silnejší pyropalník, pred ním je piest - úderník so zápalníkom - a "vratná" pružinka. Dno dutinky je zoslabené. Výkonovo to stačí na iniciáciu 26mm signálneho náboja "EKSR".

Pandy - čo takéto nejaké riešenia?
vľavo od dielov 1 a 2 je priestor pre zaskrutkovanie pyropatrony DP-1 - je to pyropatrona s dvomi nezávislými pyropalníkmi, matica je zhruba M16. Podobných pyropatron existuje viac typov (napr UDP2-3), niektoré majú ešte skrutkované viečko náplne s otvorom rôzneho priemeru a prachovú náplň s rôznou hmotnosťou, zhruba od 0,5 gramu do 3 gramov.
Ventily sú z rakety 8K14 (SCUD)

pyropatrona UDP2-3 alebo nejaká podobná - obvykle nenesú typové označenie, len výrobnú sériu a občas farebný kód.
Pyropatrony tejto konštrukcie sú riešené tak, že umožňujú kontrolu funkčnosti iniciačného obvodu - majú značne vysoký bezpečný prúd, tuším až 10mA po dobu 5 minút. Používajú sa v letectve a v raketovej technike.

neviete niekto co by mohlo byt toto:







malo by vraj ist o neaky druh imitacie vystrelu z kanona . moc sa mi to nezda,ta napln vyzera ako klasicke lisovane TPH z neakeho raketoveho motora.v tej bielej trubke je prepazka ktora oddeluje tie zrna od tej spodnej casti.tam je palnik a zvysky ciernehu prachu.aj keby sa od toho mala prachu zapalili tie zrna neviem ako by to mohlo imitovat vystrel.iba ak plamenom.
skor mi to pride ako neaka domaca vyroba,nie je tam ani ziadne oznacenie.

smazáno

velmi pekne dakujem za vycerpavajuce info.
naozaj som nepredpokladal ze je to nieco taketo.skor som myslel ako som pisal ze to bolo nieco ako domaca vyroba.
inak velmi zaujima vec.predpokladam ze fotky toho zariadenia nemas.alebo toho vybuchu.a inak v ktorej prirucke sa o tom pise? mal som v rukach taku malu prirucku pro chemiky a ako si spominam tak tam fugas bol myslim spomenuty ale urcite nie takto podrobne.celkom ma to zaujalo.

Fotku fugasu nemám, ani ohnivého hřibu. Píše se o tom v ,,PŘÍRUČKA PRO VOJENSKÉ CHEMIKY" vdalo Feder. ministerstvo národní obrany v r.1987 ale není tam skoro nic, jenom že je to upravený ohňomet FOG-2 a v bedně jsou 4 ks a roznětnice D-20, klíč 46 mm, kabel LVZS 2x1 dl.500m,čepový klíč, 5ks výmetných destiček, isol. páska a pucvol 0,5kg. A potom jsou tam pravidla o
bezpečnosti při používání. Toto zařízení na vojně používali jen chemici. čau

no nevadi.
aj tak este raz dakujem za info.su to pre mna nove veci.aspon uz viem po com mam pripadne patrat.
este posledna otazka-ta moja vec ma aj neake oznacenie?

Ano, iniciátor ohňometu FOG-2. čau

Přidávám ještě pár obrázků výbušek, staré a novější provedení.

Zdravím. Sháním informace o náboji 30x155 do leteckého kanonu NR-30, používaným v letounech Su7, Su17, Su22 a dalších. Zajímám se především o spoušťový mechanismus střely a náplň, kterou obsahuje, popřípadě o jaký druh munice jde. Také by mě zajímalo, co znamená číselné označení na náboji 11/76 a také označení naspodu náboje dtp a OTK.

Poradil kolega K,budu citovat:
U našeho letectva se používaly náboje OFZ plněné 46g trhaviny A-IX-2 ( Hexogen 75%,Vosk 5%,Hliníkový prášek 20%) se zapalovačem A-30, dále pak náboje náhradní LP-střílí střelu bez trhaviny (to je ta vaše) a školní. OTK je značka oddělení technické kontroly, dtp je výrobce=Vlárské strojírny Slavičín. 11/76 je série a rok.

Rusové používali větší sortiment nábojů :
http://www.russianammo.org/Russian_Ammu ... mm.html#13